Značky

, , , , , , ,


opportunity-knocks… v tom momente si už pripravený zvládnuť ju! 

Neveríš? Tak sa na to pozrime trochu z bližšia …

Každý predpokladám po škole strávi nemálo času a snahy násť si to správne miesto v profesionálnom živote. Sústreďuje sa na niektoré oblasti svojho záujmu, teda samozrejme predovšetkým na to, čo ho zaujíma, keďže mnohokrát má len minimálne pracovné skúsenosti. A tak sa stáva, že nám tu po škole lieta ešte mnoho idealistov a nadšencov, ktorých opája predstava budúceho úspechu. No veď netvrdím, že je to zlé. Naopak človek si potrebuje prežiť toho čo najviac … prejsť rôznymi skúsenosťami a situácioami, ktoré ho celý život formujú a robia z neho/nej unikátnu osobnosť. Tak si teda na príklade hľadania vysnívanej práce povedzme ako to vyzerá s našim rozvojom.

V živote to chodí zvyčajne tak, že školu si väčšinou vyberáme na základe veľmi nejasnej predstavy o živote, podľa predstavy rodičov, či našich momentálnych záujmov … no málokedy na základe našich daností či povahových čŕt. Na obranu si však povedzme, že v tom veku ešte nie sme pripravení presne povedať, kým sme, tak aby sme tomu sami uverili. Samozrejme česť výnimkám … nech sa nikto nemá dôvod cítiť dotknutí🙂. To čo som tým ale myslela, je v podstate popis veľmi bežných okolností, ktoré nám veľmi skoro začínajú predostierať možnosti rozvoja. Miesia sa v nich skúsenosti predchádzajúcich generácií s našimi rodiacimi sa snami a predstavami o svete. Obe stránky jednej mince sa vzájomne dopĺňajú … akoby tvorili jednotlivé farebné políčka rubikove kocky, ktorá čaká na nás, kým ju správne zložíme. A s tým všetkým v rukách sa chystáme každý sám vykročiť do ďalšieho života, kde je dospelosť práve o tom, ako dokážeme narábať s tým, čo máme. Môžem potvrdiť, že to tak jednoducho často iba vyzerá.  Povedzme si narovinu, že ide okrem iného o vyvážené nasadenie energie tým správnym smerom. Ale ako na to ??? Keď sa spätne pozriem na toto obdobie, bolo to aj vzrušujúce aj namáhavé zároveň. No v každom prípade každá jedna pozitívna i negatívna skúsenosť zo mňa spravila mňa! Spomínam si aká som bola priam nadšená, keď som dostala v priebehu pár týždňov svoju prvú prácu. Lietala som v oblakoch a všetko bolo možné. O to ťažšie som potom strávila fakt, že to nebolo vôbec to, čo som očakávala a čo by ma nielen bavilo, ale by som tomu viac i rozumela. Nechápte to tak, že som to zabalila len tak z rozmaru. Nie snažila som sa to celé pochopiť a drela som, aby som chápala, o čom to je … No po niekoľkých pokusoch som musela s ťažkým srdcom pripustiť, že na to skrátka nemám. A tak som pokračovala ďalej, pátrala po internete a hľadala novú prácu. Vedela som, čo ma bavilo a lákalo, tak som skúšala. Po rôznych úspešných i menej úspešných pokusoch a obdobiach radosti, obáv, či stavoch blízkych vyhoretiu sa konečne vynorilo slnko na obzore a na čas hádam i pokokjné vody … Niekto by sa mohol opýtať: Keby si si mohla vybrať, zmenila by si niečo z toho prežitého? Ešte pred nejakým časom by som určite vymenovala zoznam vecí, ktoré by som spravila inak a možno vôbec nie. Ale teraz viem, že to bolo iba krátkozraké a do budúcnosti by ma to šťastnejšiou neurobilo. Mala som si tým všetkým prejsť, vďaka tomu som prešla osobnostne dosť dlhú cestu vpred. No ešte jedna zaujímavá maličkosť sa mi nedávno dostala do pozornosti🙂. Ak to poznáte, v niektorých momentoch vnútornej rovnováhy sa vám v hlave z ničoho nič začne odvíjať spomienkový film. Nie, ešte neumierate🙂. Iba ste v danej chvíli otvorený načúvať hlasu duše, ktorá sa vám prihovára, tak ako potrebujete. Skrátka som si spomenula na všetky tie chvíle, keď som nevedela na akú pozíciu sa hlásiť, do ktorej firmy poslať životopis, ako sa prezentovať, aké vedomosti si zopakovať … Bolo to náročné obdobie na psychiku, kedy má každý veľké nádeje a očakávania a nikoho nechcete sklamať. Tak sa silou mocou snažíte pripravovať sa a zároveň neprepadať panike. U každého je pomer týchto ingrediencií vždy iný🙂. A zrazu som si uvedomila, že som som zakaždým dostala tú najlepšiu príležitosť, ktorá ma toľko naučila. Ako to je však možne? Ako som sa vedela tak pripraviť, aby mi vyšiel pohovor práve tam, kde som chcela pracovať? Pritom som prípravnú predpohovorovú fázu mala nastavenú v podstate vždy rovnako: preopakovať si odborné vedomosti, jazyková príprava, dojem. Takže by bolo celkom logické, keby som uspela podľa svoich predstáv … samozrejme fyzické rozpoloženie v daný deň na to malo tiež vplyv, no ten si teraz odmyslím. Tak v čom je háčik? Až teraz som si ale spomenula na niečo dosť podstatné, na moju intuíciu. Ta mi vždy pred každým pohovorom naznačila, či je to príležitosť pre mňa alebo je určená niekomu inému a ja si ešte mám počkať na tú, na ktorú budem pripravená. A ten moment pozná každý, iba ho v našej odhodlanosti a nepatričnej premotivovanosti ani nechceme vidieť.  V tom momente sa iba preceňujeme a nevydíme cez ružové okuliare skutočné farby. Pamätám si na dva rozdielne pocity, na jedne strane to bola vnútorná nervozita, ktorú som silou vôle vedome potláčala. No ako naschvál mi to potvrdil i nevidarený pohovor, kedy som presne vedela, že to nevyšlo už podľa reči tela a spôsobu vyjadrovania personalistu. Prípadne sa dostavil až cestou domov ako náhle vnútorne otupenie, keby mi niečo našepkávalo, že to nemalo výjsť. A na strane druhej, keď som prácu dostala, už deň predtým som cítila nevýslovný vnútorný kľud až povznesenú náladu s motíľmi v žalúdku. Na pohovore som nonšalantne a pohotovo reagovala s úsmevom na perách a vôbec som nebola nervózna. Akoby som skrátka už vtedy vyslovene vedela a bola si istá tým, že toto je moja šanca. Źe doteraz som prenechávala miesto pre iných a teraz iný prenecháva miesto mne. Vedome som vedela, že vesmír sa celý čas prekalibrovával len a len pre tento okamih a túto správnu chvíľu iba pre mňa! A nakoniec mi to bolo dopriate … Moja príležitosť zaklopala a ja som iba otvorila dvere, ku ktorým som mala prísť. Pochopila som, že náhody neexistujú ale ani osud za nás nespraví ťažkú prácu. Keby som sa na to vykašlala, nepripravovala sa, nebola by mi tá šanca dopriata. No tým to nekončí, príležitosť som dostala, ale potom všetko nasledujúce je zase iba moja práca, aby mi bola ponúknutá ďalšia príležitosť napredovať v mojom duchovnom raste. Pretože všetky okolnosti nás pomáhajú utvárať a formovať, iba ak na to pristúpime. A nakoniec sa tešíme z našich úspechov namiesto oplakávaniu toho, čo nám malo nevýsť! Skrátka i to, že sme prežili neúspech so vztýčenou hlavou a poučili sa, je našim úspechom. Vyšli sme z neho silnejší a pripravení tešiť sa na úspech čakaúci pred nami!

Takto si každý skrátka môže predstaviť akúkoľvek oblasť života, pretože všade naokolo striehnu príležitosti. Avšak vesmír múdro našim očiam postupne odkrýva iba tie príležitosti, na ktoré sme medzičasom dozreli a sme dostatočne pripravení zdolať ich so všetkými plusmi i mínusmi, nazbierať skúsenosti a osobnostne a duchovne podrásť o niečo vyššie🙂.