Značky

, , , , , , , , , , , , ,


 tumblr_lpnbt39fry1r0mbpqo1_500

 

 

 

 

 

 

 

 

 

V súvislosti s týmto citátom, pre mňa náhodne🙂 nájdeným, ma jednoducho napadlo vcelku kopec situácií, kedy som seba či iných ľudí videla ako o dušu obhajujú a vysvetlujú svoje počínanie … A teraz je úplne jedno v akej situácií, či psychickom rozpoložení boli … Skrátka asi to nejako máme v sebe, že niekedy ani nerozmýšľame a súkame zo seba jedno vysvetlenie za druhým, bez ohľadu na to, či to ten náprotivok chce počuť. Hlavne že to hvoríme … Neviem, no skrátka si pripadáme konfortnejšie, keď počujeme celý príbeh??? Ani nie, len sa to lepšie počúva a nedá zastaviť🙂.V poriadku, to sa stále deje … niektorí si vybojujú chvíľkovú pozornosť, no pozrime sa na to bližšie. Koľkí si takéto podrobnosti vypočuli a vôbec nechápali, načo boli potrebné. Veď ak je si človek istý svojim rozhodnutím, nemusí ho následne zdôvodňovať sebe, nieto iným, ktorí ani nikdy nevidia celé pozadie problému. Nikto predsa nechodí v stopách iného človeka, nevie čo všetko si prežil a ešte má prežiť, aby dané rozhodnutie a jeho následky dávali zmysel. Mysle máme v sebe naprogramované, často z mladosti, že čím viac informácii budú rodičia o tebe vedieť, tým skôr ťa pochopia. Takto to vôbec nefunguje … Nemôžem čakať, že ak zahltím okolie prilišným množstvom podrobností, že ma bude viac chápať. Iba neistý člove si to môže myslieť a tak dúfa, že zakryje svoju neistotu. Je to však lekcia, ktorá nás má naučiť, že ak s tým neprestaneme, iba čo si podkopávame ďalej vlastnú sebadôveru. Priznávam dobrovoľne, že táto lekcia bude pre mňa vždy prelomová. Pretože človek pri nej prekonáva sám seba. Vystavuje sa porivom vetra, kedy skrátka musí vystúpiť zo svojej konfortnej zóny. V pravý okamih, keď sa mu nové slová už už derú na jazyk, potrebuje upokojiť myseľ a ustúpiť o krok späť. Nie nadarmo sa vraví, že mlčať je zlato. Vlastne vtedy vyhráva sám nad svojoju mysľou.

Stačí ak si osvojíte drobný trik ako pripraviť sám svojej mysli moment prekvapenia. Ten drobný okamih nepozornosti, stačí už iba využiť v svoj prospech na jej úkor. Potom sa stane magická vec🙂 – myseľ stíchne, moment ticha pretne otravný prúd myšlienok, ktorými sa mi nedobrovoľne stávame hračkou našej mysle. Tá je však iba ovládaná rastúcimi nárokmi ega, ktoré si skrátka začne robiť s nami čo chce. No chceš to tak i ty? Predpokladám, že každý chce žiť podľa seba, no naučené prcesy ako zaseknutá ihla na gramofóne nás nútia opakovať tie isté chyby dookola. Prebratie je ale v našej moci, len nám to nikto nepovie … na to musí každý prísť sám. Ja mám na to trik vytrhnutia – skrátka v momente, keď hrozí, že začnem púšťať von tyrády, spravím hlbší nádych a výdych, čo mi dá chvíľku zahľadieť sa na človeka, ktorý ma počúva. To zaujme moju myseľ v okamihu, keď prúd myšlienok ide naplno, no zrazu sa preruší. Vtedy sa stačí sama pre seba pousmiať a nedať šancu tak spustiť ďalšiu obhajobu. Skrátka to je ten moment, kedy náprotivok buď položí dodatočnú otázku sám od seba, alebo ukonči rozhovor zmenou temy. A môžem sa s vami staviť, že predmetom pokračovania rozhovoru sa stáva zrazu ten druhý🙂. Ľudia sa totiž radi počúvajú a tak nám dajú šancu využiť rolu pozorovateľa.

Z toho vyplýva, že ak sa človek naučí zvládať takéto situácie, nie len že si posilní sebavedomie, ale pochopí, že to kým je, určujú iba jeho vlastné rozhodnutia, dodatčné vysvetlovanie jeho pohnútok na tom nič nezmení. Skôr si človek nechtiac ublíži, ak týmto spôsobom spochybní sám seba, a tí ostatní sa iba pousmejú. Nikoho to však vôbec nezaujíma, lebo každý sa vo svojej podstate chce sústrediť sám na seba. Preto ak sa niekto pasuje s touto lekciou, je najlepšie si to trénovať s priateľmi či rodinou, ktorí nás často i sami od seba zarazia. No keďže ich máme radi, nikdy to nie je taký tvrdí dopad, ako keď sa to stane pri cudzích. Nebojte opakovaním sa žiak stáva majstrom … A múdry človek je ten, ktorý sa naučí vystopovať svoje chyby a pozoruje i ostatných, aby prišiel k následnému ponaučeniu. Verím, že i nasledujúca mantra v správnu chvíľu pomáha:

Všetko, čo robím, robím pre seba samého /mú najlepšie ako to v danom momente dokážem! Všetky moje rozhodnutia sú pre mňa najlepšie a preto preberám plnú zodpovednosť za ich následky! Všetko toto ma učí neustále sa vyvíjať a rásť na lepšieho človeka ako pred chvíľou!