Značky

, , , , , , , , , , , , , , ,


Už je to tak dávno, čo som na svoj blog zavítala … Aj som trochu mala výčitky, že som sa na to vykašlala. No akosi som cítila, že je v poriadku, nechať tomu volný priebeh … Niečo mi hovorilo, že jednoducho teória predsa nestačí. Skrátka mala som v sebe pocit, že sa toho začalo diať okolo mňa viac ako veľa. Ale bolo to tak dobre. Doteraz som si veľa vzorcov môjho správania vôbec neuvedomovala. A to som si myslela, že som na sebe dosť pracovala … Jednoducho som pozornosť a s tým celú svoju energiu smerovala mimo mňa…Radšej som si nechala radiť od iných, plniť ich želania a môj autopilot potom vypnil už len ten zvyšok priestoru. Všetko sa to rútilo prvou kozmickou a mne ani nenapadlo strhnúť ručnú brzdu! Ako veľmi som zo strachu sama pred sebou utekala po vychodených cestičkách! Bola som presvedčená, že to tak chcem. Bála som sa spraviť rázny krok, s vedomím (dosť mylným), že to inak nemôžem zvládnuť. Hluk okolia prehlušil vnútorný hlas a myseľ sa obrátila opäť proti mne. Asi tak pred pol rokom som blúdila stratená a predsa som si toho nebola vedomá … a tak do toho šialenstva musela prísť zmena, ktorú som dávno prestala čakať, no moja duša po nej prahla. Impulz prišiel bez varovania ani neviem zkade, no ak by som to zavrhla v tej dôležitej chvíli, ani netuším, čo by so mnou teraz bolo. No ale veď poznám odpoveď: Fyzicky zničená a dušou stratená ! Viem, že to tak malo byť, hlavne som však na seba hrdá, že som to nezamietla pod koberec, odvážila sa opustiť poznané pohodlie, nepočúvať strach a vykročiť do tmy.

Z tmy sa pomaly stalo svetlo (ešte nie na konci tunela🙂 ), noc sa zmenila na deň! Proste a jednoducho som si raz a znovu mala rozbiť sen, ktorý sa na moru obrátil, aby som sa zobudila do nového rána. Zo začiatku bolo to prebúdzanie ťažšie, ako som si predstavovala! Ten prechod medzi dvomi svetmi, keď mi v hlave hučalo: “Máš sa horšie ako predtým, opustila si známy svet a teraz sa chceš sťažovať? Bolo ti to treba?!” A to vám poviem, že takéto umelo vykonštruované výčitky mysle mnou lomcovali ďalších pár mesiacov. Neustále som bojovala sama so sebou, striedavo sa obviňujúc, tešiac a smútiac za pohodlím minulosti v bolestivej i hojivej prítomnosti v ústrety neistej, zahmlenej budúcnosti. Trvalo to dlhšie ako som dúfala… Celý moj vnútorný svet mi to prevrátilo na ruby, akoby sa mnou prehnalo nie jedno no hneď 10 tornád naraz! A tá spúsť otvárala staré rany … Samú seba som postupne dostala do stavu vnútornej otupenosti, lebo som vedela, že to musím len nejako vydržať a po búrke zase výjde slnko.

Postupne som si začínala všímať drobností, ktoré mi viac a viac zdvíhali kútiky úst. Ja som sa učila pomaličky žiť teóriu, ktorú som mala prelúskanú zdola nahor, len som ju akosi prestala používať. Akoby nastal čas, nechať teóriu tak a objavovať ju skrátka v praxi. Krik mysle ustúpil, nakoniec to vzdala a naopak moja intuícia ma mojim novým prežívaním každého jednéh dňa viedla za ruku. Konečne som nerozmýšľala, iba žila práve tu. Moja radosť bola o to väčšia, keď ma moja cesta, zaviedla náhodou ? k numerologičke, ktorá mi potvrdila to, čo som ja už nejakú dobu tušila a ona nemala z kadiaľ vedieť … Obrátila som si život o 180 stupňov a konečne mi to príde ako úplne normálne! V mojom živote nezostal stáť kameň na kameni – moje okolie sa úplne vymenilo, veľa ľudí som nechala odísť, moja náplň dňa je iná, priority sú premiešané poriadne, moje reakcie sa obrúsili, dokonca i povahu som s pokorou prispôsobila a odteraz som same sebe najväčším pokladom, ktorý si mám vážiť, aby som si mohla vážiť celý svet a on mi to oplácal.

Pochopila som, že vesmír mi v podstate verí stále, iba ja niekedy zabúdam veriť sebe! Potom sa mi musí zatriasť celý svet, aby som raz zase požiadala o pomoc a verila, že všetko sa deje ako má. Vesmír sa začne transformovať tak, aby som mohla pokračovať tam, kde som prestala, kým som nestratila a znovu nenašla vieru v seba! Až sa celý svet znovu usmieva a ja sa môžem s ľahkosťou na duši pripojiť! Ďalšie víťaztvo za mnou, cesta predo mnou :-)! Všetko je opäť tak, ako má byť …