Značky

, , , , , , , , ,


Tak to bol teda deň! Ako keby ma parný valec prešiel. Poviem vám, že toľko súvislostí, čo sa mi objasnilo za posledných 24 hodín, som ani netušila, že sa môže na mňa navaliť! No možné je všetko🙂. Až včera som si totiž uvedomila, že to u mňa veľmi netradične bleskové jarné upratvanie začalo! A tak sa zdá, že sa mi naozaj nezdá a milí moji kamoši (dokonca celá banda) sú späť a idú ma zase cepovať! Kto to chcel, vari ja??? Ups to som bola skutočne ja, kto si dupol o pomoc ako inak s upratovaním … (Že pozor na priania drahá!) A tak nastúpila “okrídlená” čata🙂. Najprv upútali moju pozornosť, že veď jar tu je a ty máš akýsi bordelík v sebe zo starých nie až tak zlatých pár mesiacov! A to je teda fakt, že som sa až teraz spamätala, že veľmi ticho od nich bolo posledné obdobie. No to je asi tým, že som si k sebe postupom času nikoho nepripúšťala, no netušila som, že aj samú seba som parádne a vytrvalo ignorovala od momentu ako som prestala vnímať svoje vlastné potreby. Vlastne všetko bolo dôležitejšie … Nevidela som, čo za svet je okolo mňa a moje svetielko v očiach mi pohaslo. Tak som začala o sebe pochybovať a až včera som zistila, že i veriť si. Darmo som sa rozčulovala, že ako sa to ku mne ostatní správajú. No bolo to úplne prirodzené. Veď ako veľmi som neverila sebe, o to viac oni prestávali veriť mne. Čo som si iné mohla myslieť? A pritom namiesto toľkých výčitiek stačilo povedať dosť … No človek je krátkozraký, nevidí často, čo príde. A ono ma to dobeho, našťastie. Zatiahla som ručnú brzdu práve včas. Istú chvíľu som ešte samú seba chlácholila, že je teraz konečne po probléme. Problém odstránený, príčina prehliadaná naďalej. A tak som si existovala, hoci som sa z drobnotí tešila, nevedela som, že príčina je tak blízko. Nezbadala som ju ja, tak mi ju niekto iný mal odhaliť.

A to už napochodovali znovu, aby som pochopila, že na jar treba všetky haraburdy z kútov vypratať. No čo povedať, keď mi možné i nemožné musia ukázať, aby som si pozrela na chvíľu priamo do tváre. Postupne mi totiž upriamili pozornosť na moju myseľ a to ako vidím samú seba, preto mi to teraz toľko behalo po rozume😀. Viem, že nie vždy som sama so sebou kamarátka a dosť to vie zamrzieť, keď zisťujem, ako si zbytočne podkopávam nohy … Ako sa ale hovorí, lepšie neskoro ako nikdy. Čo spravím, keď lekcia s lekciou sa strieda a ja som sa na utriedenie myšlienok a pocitov vykašľala.

Tak mi treba, no jedno som pochopila a to, že mám na výber. Moja duša mi našepkáva, že to kade sa vyberiem tentoraz je pre mňa dôležité, a tak sa nechcem zavďačovať iným, nepotrebujem nasledovať názory ostatných … Stačí, ak budem počúvať, čo mi hovorí srdce. Intuícia sa zdá byť viac ako príhodná pomôcka🙂. Len škoda, že som ju za posledné obdobie veľa krát odignorovala. No to podstatné som konečne vypočula a obrátila sa o 180 stupňov. Prečo mám taký pocit, že neporiadok budem ešte pár dní futrovať do vriec? No čo mám ich poriadnu zásobu a mám i tých, ktorí mi neprestávajú pomáhať. Som si istá, že niekedy majú sto chutí s tým praštiť, no ja som im vďačná za každý okamih nenápadne rastúcej radosti, ktorá ma teraz sprevádza. A po poriadnej námahe mi hneď dobre padne zaslúžený dobrý pocit zo seba, že predsa nie som ešte navždy v mojom neporiadku statená…🙂

Teraz sa mi rehocú, že to káble mi je treba vyčistiť a skátené zapojiť, že nedošlo mi to len skrz dlhého vedenia😆 ! No tak idem im ja pomôcť, nech mi viac rečí netreba … A okrem iného aj balkón by sa umyť hodilo!😆