Značky

, , , , , , ,


Konečne sa nám začalo zjarnievať ! Tento víkend to iba potvrdzuje, lebo takéto krásne počasie už dávno nebolo … Možno tak pred pol rokom🙂 a to je teda poriadne dávno. Mne sa to zdá ako sto rokov pomaly odkedy sa na nás škerilo posledné jesenné slniečko …

Tak postupne trblietavé snehové vločky zase raz vyprevádza prichádzajúca jar. A to my teda verte, že ja mám rada zimu, keď je taká pravá snehovo rozprávková, no predsa len už sa teším z prvých teplých jarných lúčov.  A že sme si snehu a pravej zimnej rozprávky užili tento rok viac než dosť … S radosťou malého dieťaťa som pozerala smerom hore k oblohe, ako sa valí nekončiaci sa príval snehových vločiek, sadajúci mi na nos a zimou vyštípané červené líca. Ešte teraz si pamätám ako sme ako deti chytali padajúce vločky do dlaní a porovnávali, komu sa podarilo chytiť väčšiu. To už síce bolo dávnejšie🙂, no spomienky na bláznivé gulovačky, či spúšťanie sa na boboch zostávajú živé… Akurát nedávno ešte na pravej zasneženej prechádzke som sa smiala, keď som prechádzala okolo povestného sánkarskeho kopčiska, kde sa všetky miestne deti bobovali a lopatovali, že sa s ním niečo muselo stať, keď sa tak zcvrkol🙂. Veru potom nás po mnoho sezón trápili viac-či-menej snehové suchoty, čo odoberalo zime jej zaslúžené kúzlo. No akosi raz asi každý z toho raz musí vyrásť?! A tak sa čím ďalej každý teší na suchú zimu, len aby nesnežilo, nemrzlo, nefúkalo, netuhlo … No ale je to vtedy ešte zima? Myslím, taká tá skutočná ako keď sme boli malí a naše mamy nás na saniach cez tunely v snehu von brali … To že bolo vtedy radosti. Teda som počula od mamy😀. A tejto zimy akoby sa nám spomienky zase zreálnili🙂. A moja decká dušička sa znovu prebudila, aby sa z tak bohatej snehovej nádielky poriadne tešila🙂.

No tak ako mám rada zasneženú bielu krajinu, rovnako tak sa po zime teším na prvé známky prichádzajúcej jari a všetko, čo k nej patrí … jarné lúče hrejúce ma po tvári, jasná modrá obloha, stúpajúce jarné teploty, prvé ranné trilkovanie vracajúcich sa vtáčeniec, prebúdzajúce sa pučiace stromy, vzmáhajúca sa tráva. A hoci má jar ešte chvíľku čas podľa kalendára, ja som tento víkend bola nesmierne potešená z prvých príznakov blížiacej sa jari. Proste mi to nedalo a vyrazila som z mesta do prebúdzajúcej sa prírody. Pekne krásne som sa vyteperila na slniečko, zavrela oči a otáčala tvár ako slnečnica za prvými hrejivými lúčmi slnka. Že nech ma pomaly preberie zo zimnej letargie a dobije ma novou energiou a samozrejme dôležitým vitamínom :- D!

Verím, že i vy ste si užili krásny víkend plný pohody a načerpali potrebné sily do ďaľších pracovných dní …  Ozaj predpoveď na najbližšie dni je viac než prajná😉 tak sa teda máme na čo tešiť!