Značky

, , , , , , , , , , , , , , , , , ,


blueJe tu nový mesiac, nový začiatok. Veď každý ma niečo, čo chce nechať definitívne za sebou, s bodkou či výkričníkom na konci vety. Na tom už teraz nezáleží, lebo je potrebné, čí upokojucúce zavrieť jedny dvere, aby sme sa pohli zase k dverám ďalším. Riadiť sa heslom zažiť, precítiť a nechať odísť. Teda pre mňa určite …

Nedávno som si prešla udalosťami, ktoré sa mi ale vôbec nepáčili. Mala som kopu zmiešaných pocitov, s ktorými som nevedela čo si počať. A tak som to v určitom momente úplne vzdala a ako sa hovorí doslova s tým “praštila”.

Niečo mi totiž hovorilo: “Nech to být!” Nie že by som na to celé dianie mala zanevrieť … Nie to vôbec. Iba sa mi z hĺbky duše vynorila myšlienka prijatia a akceptácie stavu. Tak som si teda naveľa dala povedať (čo sa stáva u mňa obvykle až po dlhom prehováraní😦 – ale radšej neskoro ako nikdy no nie😉 ). A hoci som v to ani nedúfala, pointa a poučenie dorazilo.

Celý čas som bola taká zaujatá sama sebou, rozpitvávaním svojich pocitov, že som si ani nemohla uvedomiť podstatné súvislosti celého sledu udalostí a protagonistov (vôbec nie náhodných). No jedného večera sediac pri televízii sa mi pred očami vynorili súvislosti, ktoré boli také očividné, no asi iba ja slepá som ich dovtedy nevidela. To tak sem-tam býva, že človek si nevidí od nosa. Gabriel a spol. sa iba pousmial, že čo by to bol za život, keby sme všetko vopred vedeli ?! Vtipný, no naozaj som pochopila, že hoci to zabolelo, dosť som povyrástla. Zbadala som totiž niektoré moje slabé stránky strácať sa nenápadne v nedohladne či ako sa moje zautomatizované modely správania menia v môj prospech, v prospech môjho rastu ku hviezdam🙂 Zrazu som si vďaka všetkému prežitému a pretrpenému vážila svoju výdrž a odolnosť, keď som si v jednej chvíli povedala: Vydrž to a jednoducho bez výčitiek prijmi, čo sa ti dáva, lebo ti to prinesie nový pohľad na seba i svet ako taký! A naozaj až spätne som si uvedomila, koľko som na sebe zapracovala. Zariskovala som, no aj keď som navonok prehrala, vnútorne som sa stala víťazom, keď som sa správala tak, ako by som to nikdy od seba nečakala v pozitívnom zmysle … Človek by ani neveril, ako sa vie zmeniť a povyrásť, ak sa povznesie nad “príkoria osudu” a dá sa viesť svojou intuíciou.

Nič ako neprajnosť osudu totiž neexistuje, iba čo za tieto a podobné slovíčka skrývame svoje vlastné predstavy, predsudky, či sebenastolené obmedzenia … proste a jednoducho výhovorky prečo sa niečo nedá, prečo sa to pokazilo, prečo to nefunguje ako MY chceme. Odpoveď by znela (ako mi bolo našepkané :-D), lebo to tak treba tu a teraz … Tak vydrž a pochopíš až neskôr … A to mi teda ver, že POCHOPÍŠ KEĎ BUDEŠ PRIPRAVENÁ/Ý (skôr to pre teba nemá zmysel).

Eileen Caddyová to zhrnula výstižne:

Divíš sa niekedy, prečo si tam, kde si, a robíš to, čo robíš? Pochyboval si niekedy vo svojej mysli? Hľadaj hlboko vo svojom srdci a poctivo si na tieto otázky odpovedz. Potom, ak stále cítiš, že si jedným z tých neveriacich Tomášov, urob si čas na stíšenie, aby si našiel osvietenie zvnútra a zistil, kam v celom tom ohromnom pláne patríš. Môžem ťa ubezpečiť, že nie je náhoda, že si tam, kde si. Možno, že je život pre teba veľmi ťažký. Možno, že musíš prechádzať mnohými skúškami. Možno, že si dokonca prešiel ohnivou pecou. Môžeš si byť istý, že to všetko sa deje preto, aby všetky nečistoty mohli byť spálené a aby nezostalo nič než číre zlato – ono Ja som v tvojom vnútri, a aby som tak Ja mohol pracovať vo vnútri a skrze ono Ja som, aby sa všetkým zjavili moje zázraky a sláva.

Eileen Caddyová “Otváranie dverí do vnútra”