Značky

, , , , , , , , , , , , , , , , ,


spacePrednedávnom som zažila jeden z mojich “galaktických” výletov za anjelmi. Vždy ma ohromia tým, čo si pre mňa vymyslia. A vždy som nesmierne happy z toho, že som sa im mohla na chvíľu priblížiť. Aj tentoraz tomu tak bolo. Moje želanie cestovať mi opäť pomohlo vyjsť z fyzického tela … Za pár chvíľ som sa už ocitla vo výške niekoľko stoviek kilometrov od Zeme, pričom som ju mala na dohľad. Obklopená pokojnou tmou vesmíru som cítila silu svojej vlastnej energie, ktorá iskrila v kombinácií zlatej a belaso modrej farby. Na chvíľu to úplne zaujalo moju pozornosť a tak som naplno precítila skutočnosť, že toto som JA. Naplnilo ma to obrovskou až detsky úprimnou radosťou z toho, že som …

Pripadalo mi neskutočne úžasné, ako som pozorovala našu planétku, takú plnú života. Zrazu mi však prišlo ľúto jednej veci. Mám totiž pocit, že som bola za poslednú dobu trochu nevšímavá ku Gaii. V tom momente si ku mne našli cestu moje totemové zvieratká, ktoré ku mne poslali povzbudzujúce slová. Povzbudili ma tým, že ja i oni sú súčasťou Gaiinej energie rovnako ako všetko, čo má fyzickú hmotnú podstatu. Čiže Gaia je stále s nami, preto si nemám dôvod čokoľvek vyčítať. Okamžite som pochopila, že Gaia je prítomná v mojom srdci, či už sa s ňou kontaktujem alebo nie, vždy je pri mne, a ja pri nej, len si to uvedomiť.

Vďaka tomuto hádam kúzlu okamihu🙂 som zrazu precítila svoj vnútorný zdroj energie. Doslova som videla (ak je to vôbec v astrálnej rovine možné), no slovami sa mi to inak nedá opísať, zlato-modrý kotúč, ktorý šíril moju energiu (teraz sa mi to nechce veriť, že to som bola skutočne ja) do celého okolitého priestoru, široko do všetkých strán. Zrazu som cítila, že táto energia sa napája na množstvo ďalších a ja som sa v tej chvíli ocitla v strede obrovskej energetickej špirály. Postupne ako som sa vzďaľovala od svojho energetického stredu, vytvorila zlato-modrá energia elipsovitý tvar špitály spájajúc sa s energiou anjelov, objavujúcich sa navôkol. Postupne sa rozžiarili anjelské energie, blízke môjmu srdcu. Obklopili ma zo všetkých strán, pričom už neexistovala hranica, kde by moja energia končila a začínala tá ich🙂. Zrazu som v diaľke zbadala v temnote vesmíru, biele svetlo, portál, ktorý ma ťahal k sebe ako červia diera. No ja som sa nebránila, lebo som vedela, kam idem. Krajšie pozvanie som ani nemohla dostať. Tak som sa nechala unášať silnejúcim prúdom energie…

lightZanedlho som sa stretla s Gabrielom, ktorý vedel, že sa s ním chcem porozprávať, a tak teraz rekonštruujem náš rozhovor …

Gabriel som nesmierne rada, že som zase pri tebe.

Rad ťa stretávam.

Potrebovala by som si ešte raz ujasniť vnímanie času. Je to neskutočné ako ťa s tým stále otravujem, no keď už si myslím, že som iba kúsok od pochopenia toho celého, moja myseľ vyrukuje vždy s nejakým pádnym ale a celé moje presvedčenie sa zase rúca ako domček z kariet :-(!

To sa stáva zakaždým, keď do celého procesu pochopenia zatiahneš rozum a myseľ. Myseľ je totiž napojená na tvoje vedomé vnímanie reality. Toto je ovplyvnené vnímaním reality celou spoločnosťou. Pretože kolektívne vedomie má ďaleko väčšiu silu, ovplyvňovať realitu ako jednotlivec. To sa deje stále, a vplýva na celé generácie. Z toho dôvodu je myseľ ľudí poznačená tým, čo pokladá za realitu väčšina. A v konečnom dôsledku má dosah na momentálny stupeň vývoja ľudstva ako celku.

Gabriel, vieš jeden z dôvodov prečo to celé okolo času chcem pochopiť je i to, že som viac krát s Isis rozoberala moje zážitky z minulých životov. Ale čo to potom bolo, ak je to, čo mi hovoríš pravda. Ak je lineárné vnímanie času iba ilúzia ľudskej mysle, ako to celé je? Ty si práve spomenul vývoj ľudstva, no nie je to tak, že vývoj prebieha v čase?

Chápem, čo ťa na celom tom poňatí času tak znepokojuje. No všetko je to priamo úmerné miere, v akej do tohto procesu pustíš svoju myseľ. Lebo myseľ potrebuje k životu lineárny čas, ty nie. Ako ti Michael nedávno pripomenul, iba ak prestaneš myslieť (samozrejme okrem okrem každodenných povinností, pri ktorých zdravý rozum nesmie chýbať :-D), tvoje talenty sa prejavia. Talentami však nemyslím iba talenty tvojej fyzickej podstaty ako človeka, skôr je to o pochopení a vnímaní podstaty bez filtrov rozumu a mysle. Rovnako je to i s vnímaním času. Tvoja myseľ ti vraví, že pokrok sa môže odohrávať iba v čase.

Chceš vari povedať, že minulé dekády neboli, veď to by bol úplný nezmysel. Aj keď viem, že jediné reálne je prítomnosť, pre tých čo žili pred niekoľkými storočiami bola prítomnosť našou minulosťou a budúcnosť to, čo žijeme teraz my …

Nikdy ti nenapadlo uvažovať nad dimenzionálnosťou vesmíru? No aby som ti odpovedal, potrebuješ pochopiť, že vývoj nepotrebuje lineárny čas, odohráva sa cyklicky a interdimenzionálne zároveň🙂.

Uff ty mi teda nakladáš :-(!

Neboj sa, možno to teraz na teba pôsobí zložito, no vysvetlime si to názorne. Pozrime sa na ľudstvo dnes, máš pocit, že zažíva najväčší pokrok a v čom?

No určite sme pokročili vo vede, výskume, technike …

V poriadku, no prečo sa potom ľudia tak čudujú nad pokrokom starovekých civilizácii v Egypte, Sumeri, Grécku a to nerátam Atlantídu, ktorej pokrok nechcete pripustiť ani omylom… Nemáš pocit, že tento pokrok bol porovnateľný s tým dnešným? Potom treba pripustiť, že tvrdenie, že pokrok vzniká v čase, je prinajmenšom mylné. Skôr to vypovedá o cyklickom vývoji. Tak ako bol Egypt duchovne na oveľa vyššom stupni vývoja, boli i starovekú Gréci v demokracií, či generácie počas priemyselnej revolúcie v oblasti techniky a dnešný svet vo vede na vrchole, tak sa vnímanie dnešných ľudí opäť vracia k duchovnému vnímaniu ako kedysi v Egypte. A to sme sa práve vrátili do minulosti. Vývoj opísal cyklus a elipsou “sa vrátil späť”! To sme si vyjasnili cyklickosť času. Teraz si posvieťme na jeho interdimenzionálnosť.

Tak do toho🙂. No aj tak, ako je to teda s našou minulosťou? Kedy a kde potom existovali staré civilizácie?

Tak aby sme sa vrátili k problému, ktorý ti nedá pokoj. Existovali v ich prítomnosti. Alebo správnejšie by bolo povedať, existujú i ich prítomnosti.🙂 Každá duša, ktorá sa má narodiť a prežiť život ako človek, si pred svojim narodením zvolí, akým spôsobom bude pracovať na svojom rozvoji. Každý si odžije svoje skúšky a lekcie, ktoré prežíva v jednotlivých životných situáciach. Určí si totiž prostredie (ak teda chceš – miesto a čas) narodenia a svojho života. To už vieš, no trápi ťa jedna vec, ktorá zostáva tvojej mysli nepochopiteľná. A ani sa jej netreba čudovať, pretože myseľ sa spája, tak ako sme si povedali, s celospoločenským vnímaním reality. Takže svet aký dnes poznáte, je preto že vedomie celej súčasnej spoločnosti ho taký zhmotnilo a stále ho taký udržuje. No niekedy človek potrebuje prežiť niečo, čo mu neumožňuje jeho životné prostredie. Čo teda potrebuje?

Zmeniť prostredie …

🙂 V podstate áno, no niekedy nestačí presťahovať sa na iný kontinent, pretože prostredie je v podstate všade rovnaké – rovnaký pokrok, rovnaké vymoženosti v zmysle techniky, služieb, vnímania reality atď. Chápeš, čo tým myslím.

V podstate hej, no napríklad také štáty tretieho sveta majú omnoho horšie podmienky na život svojich ľudí ako vyspelé krajiny.

No zabúdaš je potenciál máte všetci rovnaký, no iba rôzni ľudia ho využívajú rozdielne, neznamená to, že sa nemôžu dostať na rovnakú úroveň, iba nevyužili možnosti, ktoré dostali rovnako ako ostatné krajiny. Ja mám skôr na mysli niečo iné. Na zemi sa v každej ére objavujú výnimoční ľudia, ktorí nezapadajú do prostredia, v ktorom sa ocitli. Sú buď považovaní za géniov, či podivínov a nezapadajú do spoločnosti – ako Kopernik, Galileo, Michelangelo, Jules Verne, a mnohí iní. Povieš si ako je vôbec možné, že mali také pokrokové myšlienky na ich dobu. Práve oni potvrdzujú, že by na tej dimenzionálnosti vesmíru aj niečo mohlo byť nie?🙂

Vari mi chceš povedať, že by sme mohli žiť našu dobu v tomto momente zároveň so všetkými epochami ľudstva???? Môj zdravý rozum sa búri!!!

A čo ti hovorí duša?

Tá by aj súhlasila, no stále predsa v sebe nosím spomienky na minulosť, dokonca na niektoré minulé životy. Rástla som z dieťaťa, chodila do školy, stále starnem …

To je v poriadku, pretože každé telo postupne starne, inak povedané sa opotrebováva. Tvar mení pre to, že je v podstate zhmotnenou energiou a tá je predsa v neustálom pohybe. Aj ten najmenší atóm v tele je tvorený energeticky opačne nabitými  časticami, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. A to v závislosti od tvojho duchovného vývoja má dosah i na tvoje telo, jeho vnímanie. No a čo sa týka spomienok, tie si vytvára tvoja myseľ pomocou pamäti, na niečo čo sa udialo  počas tvojho života, od narodenia. Minulosť však reálne neexistuje, všetko čo žiješ, prebieha v prítomnom okamihu. To myseľ potrebuje svoju existenciu podoprieť minulosťou, čo sú emocionálne otlačky prítomnosti, a budúcnosťou, ktorá predstavuje emočne podfarbené očakávania vyplývajúce z prítomnosti.

Ako si mám potom vysvetliť spomienky na minulé životy?

Ako zámerné skreslenie tvojej mysli, je to pre ňu totiž životne dôležité. V tomto momente je to pre ňu najprijateľnejšie, hoci nie najlogickejšie riešenie.🙂 Hoci v dnešnej spoločnosti je veľmi veľa ľudí, ktorí by i takéto vysvetlenie rázne zamietli, aj preto ich do toho nikto nemôže prinútiť. Každý musí prejsť svoju cestu, aby pochopil, čo potrebuje. Vieš veľmi dobre, že ak by si nepoznala / odmietala túto skutočnosť, ani my by sme sa s tebou teraz nemohli rozprávať, vôbec by sme neboli vedomou súčasťou tvojho života. Pochopila si, že vedomie neexistuje iba v jednej rovine, práve že je viac dimenzionálne. Takže rovnako ako sa môžeš stretnúť v astrálnej rovine s nami, nájdeš tu i svoje vyššie ja, lebo vieš že nie si iba telo, si duša, ktorá sa spája s energiou celého vesmíru. Rovnako ako vo fyzickej rovine sa môžeš učiť a rozvíjať i v tej astrálnej. Potom je už iba malý krôčik k pripusteniu možnosti, že iné dimenzie neexistujú iba do hĺbky, no i šírky vesmíru.

… že môžu existovať akékoľvek doby vedľa seba zároveň?! Akože by sme iba prešli z jedného obdobia do druhého? Zase ten môj rozum!!!😦

Nepočúvaj teraz chvíľu rozum, započúvaj sa do duše. Veď ak by si tomu neverila, bola by si teraz so mnou?

Gabriel, veď predsa vieš, že som sa už dávno rozhodla otvoriť srdce možnosti, že svet nie je taký, akým sa zdá byť.😉 Aj za cenu, že to niekedy znie poriadne uletene :-)!

Všetko sa ustáli, stačí iba veriť v seba, tak ako veríme my v teba🙂. Teraz sa však treba vrátiť späť, aby si ďalej žila svoj sen. Na inom nezáleží.

A tak skončil môj výlet, z ktorého sa mi ešte dlho točila moja hlavička.🙂 Občas mi anjeli dávajú poriadne zabrať. Rozhodli sa totiž úplne zničiť moje hlboko zakorenené predstavy, aby ma zbavili pohodlnosti, v ktorej som sa chtiac-nechtiac ocitla. Pekne rozbiť vyumelkovaný obraz o svete, aby mi pomohli ho začať zase skladať. No čo už, prečo nie!