Značky

, , , , ,


kumranRoku 1947 jeden beduínsky chlapec hľadal zatúlanú kozu v púšti pri severozápadnom výbežku Mŕtvoho mora, keď zbadal v skalnom útese pred sebou úzku štrbinu. Hodil do nej zopár kameňov a počul zvuk, kdesi hlboko dole sa čosi roztrieštilo. Myslel si, že natrafil na poklad sa neskôr na to miesto vrátil aj s kamarátom. Pretisli sa úzkou strmou chodbou a napokon sa ocitli v malej, zle vetranej jaskyni. Na zemi bolo množstvo hlinených črepov a medzi nimi podlhovasté hlinené valce.

Chlapci plní vzrušenia otvorili vrchnáky na hlinených schránkach, no namiesto zlata a drahých kameňov našli tmavé potuchnuté lístky zabalené v tenkom plátne. Spolu tam našli 11 zvitkov vyrobených z pozošívaných pásov jahňacej kože a zakrytých lepkavou, rozpadávajúcou sa kožou. Dĺžka zvitkov bola od jedného do ôsmich metrov. Na jednej strane boli popísané akoby starobylou verziou hebrejského písma. Chlapci zvitky pozbierali a predali ich istému obchodníkovi v Jeruzaleme. Nedostali veľa, ale aj to bolo lepšie ako nič.

Netušili však, že objavili najdôležitejšie rukopisy, aké sa kedy našli – Zvitky od Mŕtveho mora. Zvitky si prezrel aj istý starožitník, ktorý ich označil za bezcenné. O rok neskôr 5 z týchto zvitkov kúpil sýrsky ortodoxný kláštor sv. Makra za neuveriteľnú cenú 90 000 libier. Zvyšných 6 zvitkov kúpila hebrejská univerzita v Jeruzaleme. Ukázalo sa, že majú neoceniteľnú hodnotu.

Zvitky zakúpené kláštorom sv. Marka preskúmal významný historik Dr. John Trever, riaditeľ americkej školy oreintálnych štúdií v Jeruzaleme. Zistil, že na jednom zvitku je Kniha Izaiášova zo Starého zákona. Typ a forma hebrejského písma naznačovali, že zvitky by mohli pochádzať ešte z predkresťanských čias. Bol to neuveriteľný objav, neexitovala nijaká iná kniha zo Starého zákona, napísaná v hebrejčine, ktorá bola staršia ako 1300 rokov. Podľa Dr. Trevera zvitky boli staršie o 700 rokov než všetky známe rukopisy. Historik a archeológ Dr. William Albright z Univerzity Johna Hopkinsa v USA preskúmal fotografie zvitkov a datoval ich do obdobia okolo roku 100 pr. Kr. Ako ohlásil, išlo o absolútne neuveriteľný nález.

Správa o zvitkoch sa rýchlo šírila a archeológovia začali prehľadávať priľahlé oblasti okolo Mŕtveho mora. Ich úsilie sa vyplatilo, roku 1956 objavili 10 ďalších tajných jaskýň a v každej boli hlinené schránky s novými zvitkami. Ako pribúdali objavy, odborníkom začínalo byť jasné, že to neboli izolované ani náhodne vybrané úkryty. Zvitky museli tvoriť súčasť oveľa väčšej knižnice, ktorú z akéhosi dávno zabudnutého dôvodu ukryli v púšti.

Kto tam vôbec ukryl tie zvitky? Keď archeológovia začali kopať v blízkosti jaskyne, v ktorej sa našli prvé zvitky, objavili pozostatky starobylého kláštora zvaného Khirbet Qumran, ktorý bol kedysi hlavným strediskom istej obskúrnej náboženskej sekty. V hlavnej budove kláštora našli pisáreň s kalamárom plným zaschnutého atramentu a hlinenou nádobou podobajúcou sa na schránky nájdené v jaskyni. Mohli byť autormi mnísi z Qumranu?

 Väčšina zvitkov a fragmentov nájdených textov je v hebrejčine, ostatné v aramejčine, jazyku, ktorým zrejme hovoril sám Kristus. Obsahujú vyše 500 kníh, medzi inými aj všetky knihy Starého zákona. Zvitky dokumentujúce históriu Qumranskej spoločnosti obsahujú aj pozoruhodné zmienky, ktoré učenci dávajú do súvisu so začiatkami raného kresťanstva. Hovoria o “učiteľovi spravodlivosti”, ktorého videli ako človeka, pripravujúceho pôdu pre príchod mesiáša. Táto zmienka by sa mohla týkať Jána Krstiteľa, ktorý cestoval po celej Judei a pripravoval pôdu pre Ježiša. Niektorí vedci sa dokonca nazdávajú, on sám mohol patriť k sekte Essenských. Je teda možné, že kresťanstvo sa vyvinulo z obskúrnej sekty, ktorá vznikla a zase zanikla v izolácii púšte? Tu však stopa chladne, pisatelia zvitkov sa nikde nezmieňujú menovite o ňom, takže sa nezdá pravdepodobné, že by za mesiáša pokladali jeho.

Vedci na celom svete pokračujú v štúdiu zvitkov a v debatách o ich autorstve i význame. Názory zostávajú kontroverzné. Môžeme len dúfať, že jedného dňa niekto definitívne rozlúšti aj toto fascinujúce tajomstvo.

zdroj z internetu